Podle Brinkneye ,,znamená doslovný překlad názvu rónin, ,muž na vlnách´, tedy někoho, kdo je bezcílně pohazován sem a tam, jako na vlnách v moři1. V jednoduchšom slova zmysle bol teda rónin samuraj bez pána. O pána mohol prísť z viacerých dôvodov a tie sa líšili prípad od prípadu. Status rónina získal aj člověk, jenž se narodil jako syn samuraje bez přičlenění k rodu nějakého pána, jenž se však nikdy nevzdal svého statusu válečníka2.
Samuraj sa však mohol stať róninom aj dobrovoľne, napríklad aby využil napätie v rámci klanu, vyriešil osobné nezhody a pri tom neuvrhol vinu na svojho pána, poprípade, aby sa pridal k Európanom, osvojil si ich poznatky a potom sa o ne podelil so svojimi spolubojovníkmi.
Najčastejšie sa však samuraj stal róninom vtedy, keď jeho pán zomrel, bol vypovedaný, vyvlastnený alebo bol klan rozpustený. Týmto spôsobom bol početný stav róninov neustále dopĺňaný až do konca šogunátu v roku 1867.
Keď sa samuraj rozhodol stať remeselníkom, obchodníkom či sa venovať živnostníckej činnosti, rovnako získaval titul rónina.
Na to, aby rónin prežil, musel, samozrejme, zarábať peniaze. Tie získaval výučbou bojových techník, poskytovaním služieb ako strážca verejného poriadku alebo ako ozbrojený strážca bohatších sedliakov. Nemohol sa ale dať najať do služieb iného pána, pretože mal status vydedenca spoločnosti a jeho zamestnávateľ by mohol upadnúť do nemilosti ostatných pánov. Mnohí rónini sa však živili lúpežami a plienením. Bolo možné nájsť ich v podsvetí každého mesta. Taktiež pomáhali roľníkom v ich vzburách proti ich provinčným guvernérom a bojovali proti samurajom, ktorých nenávideli.
Keďže sa museli starať iba sami o seba, vyvinuli sa z nich veľmi silní súperi, pretože v boji boli nevypočítateľní, stále v pohotovosti a voči samurajom pociťovali nenávisť. Ako individualisti z povinnosti museli rónini ovládať toľko znalostí a zručností, koľko len bolo ľudsky možné. Museli vynikajúco ovládať boj s mečom a kopijou, rôzne spôsoby boja bez zbrane, ako aj druhy boja obyčajných občanov, keďže medzi nimi trávili väčšinu času.
Boli to takmer neporaziteľní bojovníci, ktorí si vyslúžili rešpekt vládcov tej doby.
1 Ratti, O. – Westbrook, A.: Tajemství samurajů.3.vyd.Praha:©Miroslav Sobotka, 2005.s.118.ISBN 80-903079-9-X.
2 Ratti, O. – Westbrook, A.: Tajemství samurajů.3.vyd.Praha:©Miroslav Sobotka, 2005.s.119.ISBN 80-903079-9-X.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára