Dieťa, vyrastajúce v rodine samuraja, bolo pripravované na svoj budúci neľahký život už odmalička. Kontakt so smrťou, hľadenie jej do tváre už v útlom veku zabezpečovalo v budúcnosti totálnu oddanosť pánovi a čo je ešte dôležitejšie, uvedomenie si vlastnej pominuteľnosti. Preto samuraji v dospelosti viac dbali na bohatstvo v mysli a ľudí, ktorí pracovali s peniazmi a tovarom, považovali za menejcenných (v spoločenskej pyramíde sa nachádzali najnižšie).
Učebné osnovy mladého samuraja obsahovali šerm, streľbu z luku, džiudžutcu (anatomické znalosti ľudského tela pri obrane a výpade), jazdectvo, náuku o používaní kopije, taktiku, krasopis( pretože z písma sa dá vyčítať povaha pisateľa) , etiku, literatúru a dejepis(Nitobé, 1904)[1]. Zo všetkých týchto predmetov teda jasne vyplýva, že škola mala veľmi praktický charakter.
Svoj prvý meč, ktorý nahradil dýku, s ktorou sa dovtedy hrával, dostal samuraj, keď dovŕšil päť rokov. Tento ceremoniál sa nezaobišiel bez slávnostných šiat a prebiehal na Gobane[2](šachovnici, obsahujúcej 361 bielych a čiernych políčok). Týmto bol mladý samuraj zasvätený do povinností vojakov. Vo svojich pätnástich rokoch bol potom vyhlásený za muža a katana s wakizashi viac nechýbali po jeho boku. To, ako si svoj meč samuraj vážil, dokazovalo jeho čestné miesto v najkrajšej časti študovne či obývačky. V noci však ležali tesne pri jeho hlave.
[1] Nitobé, I.: Bušido.[online].Praha:1904.s.31.[cit.2011-04-26].Dostupné na internete: http://busido.szm.com/.
[2] Nitobé, I.: Bušido.[online].Praha:1904.s.43.[cit.2011-04-26].Dostupné na internete: http://busido.szm.com/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára